Laciho cyklodenník (4.): Ukrajinské kopce pre nerozmaznaných cyklistov

Tagy:
Laciho cyklodenník (4.): Ukrajinské kopce pre nerozmaznaných cyklistov>

Po prvých kilometroch sa spoznávam s Ukrajinou čoraz bližšie. Je to úžasná krajina, ktorá vie prekvapiť a preverí vaše odhodlanie ju prebádať. Ako som sa s ňou popasoval ja?

Túlanie sa po ukrajinských Karpatoch môžem odporučiť každému, kto má rád niečo iné ako rozmaznané služby západných hôr. Zažijete tu atmosféru ako z čias dávno stratených. Ja som si na túto etapu počas cesty do Istanbulu vyčlenil týždeň. Nešiel som priamo, lebo som chcel zažiť čo najviac horskej atmosféry a zažiť najmä reálnu Ukrajinu. Drsnú, niekedy zaspatú, ale s krásnou prírodou. A je to fakt ako návrat v čase.

Kravy pasúce sa pri ceste. Cesty, ktoré občas zmiznú a zostane len hrubá kamenistá suť. Malé obchodíky s rovnakým a jednoduchým sortimentom. Drevenice a stohy sušiaceho sa sena. Doprava ako pred 30 rokmi, áut málo a presne takých ako u nás v tom čase. A občas prastarý vlak, ktorý prehrkoce okolo. Cesta ma viedla cez Užhorod do Užockého priesmyku. Rázovité dedinky a strmé stúpanie na záver.

Hneď v prvý deň som ocenil svoju dobre vybranú cyklovýbavu. V stúpaní som sa síce spotil, ale kým som si hore spravil fotky, funkčné veci stihli uschnúť. Navyše, vyfasované tričko SIX2 pekne aerodynamicky prilieha na telo. Aj keď to, že som v zjazde valil s naloženým bikom 80 km/h, bola skôr zásluha kopca než aerodynamiky:).

Celé tieto dni bolo riadne teplo. Teploty vysoko nad 30°C a slnko pražilo. Navyše, každý deň bol profil trasy kopcovitý. Žiadna rovina. Buď som fučal do kopca alebo z kopca. A je fajn mať v takej situácii tričko, ktoré sa neprepotí tak ľahko, a keď už aj, tak rýchlo uschne a v zjazde nechladí.  Okrem toho, jedna veľká výhoda pre mňa, krátke rukávy sú veľmi elastické, takže si ich viete vyhrnúť, doopaľovať aspoň trochu „cyklistické opálenie“ a zároveň neškrtia človeka na ramenách. Nasledujúce dni som sa krútil, nešiel som priamou cestou. Chcel som vidieť čo najviac. Odporúčam navštíviť vodopád Šipoť a určite tiež jazero Sinevyr. Hore viedol snáď 16% kopec, takže s 30-kilovým bikom si aj nohy prišli na svoje.

Ukrajina je povestná svojimi cestami. Musím ale uznať, že niektoré úseky už pekne opravili. Len vždy iba na pár kilometroch a potom prišla tvrdá realita. V lepšom prípade rozbitá cesta, v horšom len hrubá kamenná suť. Zase som ale ocenil to moje tričko. Aj v týchto teplách, a aj pri pomalej rýchlosti, dokáže na tele príjemne chladiť. Veľmi som tomu neveril, veď čo môže byt lepšie, ako dať si dres rovno dole? Ale fakt! Keď si ho necháte, chladí lepšie, ako keď idete hore bez :). A navyše svojou sviežou červenou farbou púta pohľady a robí sixpack. Možno preto ho aj nazvali SIX2 :).

Na konci karpatskej etapy som si vybehol, tentokrát peši, aj na najvyšší vrch Ukrajiny. Hoverla s 2 061 metrami mi dala zabrať. A hoci som bol vybavený a pripravený hlavne na cyklovýkony, Hoverlu som sa vydal zdolať peši...

Za mnou zatiaľ 843 km, 6 dní a 44 odbicyklovaných hodín.