.png)
Blogerka Katka Vám nedávno dala rady, ako na prvú 100 km jazdu, čo ma inšpirovalo zamyslieť sa nad užitím si x-tej dlhšej jazdy, aby sa ani poloprofíci necítili ukrivdení, že sa tu na nich zabúda:-)
Vynecháme prípravu oblečenia, proviantu, času štartu, prípadne zháňanie parťákov, zamyslím sa nad trasovaním a významom dlhej jazdy.
Aby som sa netváril ako 2. najlepší na svete po Saganovi, pár slov k mojím stovkám. Jazdím ako vzorný manžel a otec dvoch detí, t.j. času na dlhé výjazdy nie je veľa. A keď už sa aj nájde 3-4 hodinová priepustka, dávam prednosť výživnému MTB výjazdu, kde sa za 4 hodiny dostanem na číslo tak 70 km, no spotreba kalórii a potreba výdrže je, dovolím si tvrdiť, oveľa vyšia ako 100 km výjazd na rovine a o niečo vyšia ako pri 100 km na asfalte v kopcoch, preto tá príprava je dokonca ešte dôležitejšia ako na 100 km na rovine, t.j. v mojom prípade žiadna:-) Možno jediný problem ktorý mám je, presvedčiť sám seba, že aj keď ma to ťahá do terénu, aby som šiel na cestu...
O príprave by vedel rozprávať aj môj 11-ročný syn. Chcel dať v júly 100 km za deň, že to rozdelíme do dvoch jázd. Najskôr celá rodina v sobotu dopoludnia na 20 km do lesných kopcov, ja klasika s 2-ročným synom v sedačke, manželka na fulle s nami. Doma som si prehodil bajk a šup so synkom výnimočne na rovinu, výlet okolo rieky, kompou na druhú stranu, že doklepneme 80km. Ale kdeže, synátor je Maximilián maximalista, ešte sme to doklepli aj na tom asfalte na stovku. Len tak, spontánne ráno sme sa rozhodli pre stovku, z ktorej bolo 120 km za deň...
Tie asfaltové stovečky sa mi nazbierajú tak zo 5-6 za rok, tento rok výnimočne už 7. Vo vrecku jedna emergency tyčinka, ktorá sa prevažne so mnou vozí celých 100 km a dostatok vody, najmä ak je horúco. Ideálne je dať to celé na jeden záťah bez nutnosti tankovať a to sa mi tento rok podarilo len raz – čistá nonstop jazda. Ale to už som pri proviante, čo som sľúbil neriešiť, tak poďme k trasovaniu a významu jazdy v jednom.
To začnem otázkou, či robíme stovku pre stovku, alebo pre radosť z jazdy. Ak je A správne, čo sa mi občas stane v záujme dodržania záväzku dať aspoň v sezóne jedno GFko (Gran Fondo), tak to asi chceme mať čo najskôr z krku a skúsime sa odbaviť na rovine, ideálne za 3 hodiny 10 minút:-) To sa mi ešte nepodarilo, lebo z rovinatých plánov som si to aj tak po 50 km zamieril do kopcov. No ak tomu pridáme korenie, čo mám radšej, a cestou sa pokúsime zájsť aj ďalej ako na bežnej 1-2 hodinovej jazde, tak volím vzdialenejšie kopečky s pokusom o osobáky na nich. To sa už výjazd natiahne aj na tri hodiny 40 minút, ktoré v krásnom lesnom prostredí s výhľadmi do dolín zbehnú veľmi rýchlo. Ozaj, už som spomínal, že v lese plynie čas rýchlejšie? Ale to dám v inom blogu:-)
Ja som si ale na seba ušil búdu. Od marca ťahám stovkovú šnúru, v auguste dva krát, a pri tvrdení ťahať šnúru v sezóne znamená u mňa celoročne. Ale ako to vyriešiť pri rodine s deťmi? Buď si privstať o 4:00 ráno alebo začať o 20:00 do polnoci. Alebo veľkoryso ponúknuť manželke víkend u jej rodičov a kým sa dedko s babkou hrajú s deťmi, maníci môžu jazdiť.
V zime som aj mal jeden pokus o večernú stovku, ale nedal som to krúženie pod lampami psychicky, skončil som na 87. kilometri, čo je ale hodená rukavica na najbližšiu zimu, kde verím budú stovky padať jedna radosť! A to najmä kvôli budovaniu vytrvalosti a odolnosti. Tá stovka je magické číslo, krajšie ako 88 alebo 99. Motivuje ju zdolať, čo má teda blahý vplyv na budovanie kondičky a pokiaľ sa koná v zimných mesiacoch počas tmy, aj psychickej odolnosti. Je to kvalitný základ pevného zdravia a silných svalov:-) Na tom cesťáku je aj šanca prísť na nové, čerstvé myšlienky a byť chvíľu sám so sebou a to aj napriek prípadným parťákom, lebo istotne sa v zime kvôli bezpečnosti nejde na hlavnej ceste vedľa seba a nerozpráva….
Športu zdar, dlhým výjazdom zvlášť!
