.png)
Ostrá zákruta do kopca, rýchlo prehadzujem a zrazu nič. Pedále sa zaseknú, reťaz stojí a ja na sekundu neviem, čo skôr. Stíham sa vycvaknúť len tak-tak. Zastavím uprostred stúpania a pozerám na bicykel, ktorý sa rozhodol, že ďalej nepôjde. Reťaz je zaseknutá tak, že s ňou nepohne ani milimeter. Skúšam ju uvoľniť, ale bez úspechu. Ruky celé čierne a len dúfam, že sa nepodpíšem na dres. Minúty idú a v hlave sa začnú kopiť otázky.
Podarí sa mi to vôbec rozchodiť? Čo ak sa pretrhne? Ako sa dostanem na vysnívaný Cap de Formentor? Alebo ako sa dostanem dole do mesta?
Miesto, ktoré vyzerá na fotkách ako cyklistický raj, ti vie veľmi rýchlo ukázať aj svoju druhú stránku.
Na Mallorcu prichádzame v druhej polovici februára. Doma sivá obloha, zima a dni bez slnka. O to väčšie očakávania – teplo, pokojné cesty a ideálne podmienky na jazdenie.
Lenže Mallorca ti veľmi rýchlo ukáže, že ani tu to nie je vždy zadarmo.
Cala Pi: rozjazdenie alebo boj s vetrom?
Na rozjazdenie volíme Cala Pi. Predpoveď je nekompromisná – vietor, ktorý vie jazdu znepríjemniť viac než akékoľvek stúpanie. Vyrážame docela skoro, ešte skôr než sa ostrov naplno zobudí.
Prvé kilometre za Palmou sú zvláštne tiché. Žiadny chaos, na aký sme zvyknutí zo Slovenska. Široké cesty, cyklopruhy, vodiči, ktorí ťa neberú ako prekážku. Cesta na Cala Pi vedie spočiatku popri mori, neskôr pomedzi vinice a veľké záhrady, kde máš pocit, že sa ostrov ešte len pomaly prebúdza. Žiadny ruch, len dlhé roviny a prvé náznaky toho, čo Mallorca cyklistom ponúka.
O to väčší kontrast príde v cieli. Cala Pi je úzka zátoka s neuveriteľne modrou vodou, obklopená skalami. Minimum ľudí, ticho, len zvuk mora. Skôr miesto, kde na chvíľu vypneš, než checkpoint, kde si odškrtneš ďalšie kilometre.
Neskôr sa zastavujeme v Llucmajor na obed. Malé mesto s typickou architektúrou, ktorá nemá so slovenskými domami nič spoločné – a práve to robí tú zmenu prostredia ešte výraznejšou.
Cesta naspäť do Plamy má v pláne preveriť naše schopnosti. Vietor sa otočil proti nám a zrazu aj jednoduché úseky a viac menej rovinatý terén prestávajú byť zadarmo.
Celkovo je to ale presne ten typ jazdy, ktorý si zapamätáš. Nie kvôli výkonom, ale kvôli tomu, ako veľmi ti zmena prostredia dokáže prepnúť hlavu. Prekvapivo sme stretli minimum cyklistov, no trasa ponúkla všetko – výhľady na more, pokoj vidieka aj historické uličky miest. A aj na úsekoch, kde sme išli po ceste, sme sa cítili bezpečne.
Cap de Formentor: adrenalín, serpentíny a eufória na majáku
Na Cap de Formentor vyrážame skoro prázdnym vlakom z Palmy do Sa Pobla. Zo začiatku sme ešte oblečení do všetkých vrstiev, ale postupne ich odkladáme – slnko a jazda na bike-u začína hrať svoju hru.
V Port de Pollença chceme kúpiť posledné zásoby, ale všetko je zatvorené. Čakáme, kým sa obchody otvoria o desiatej, a zatiaľ si vychutnávame atmosféru prázdnych ulíc a mora. A potom, hor sa – prvé serpentíny. Adrenalín, alebo radosť z toho, že sme tu? Ťažko povedať.
Po vrchole a fotkách začína cesta späť. Hore-dole, serpentína za serpentínou, nohy sú ťažké, ale úsmev nepustí. Každý záber výhľadu si vychutnávame, každý úsek cesty je kombinácia radosti z jazdy a pocitu, že sme prekonali vlastné hranice.
V Pollença sa zastavujeme na neskorý obed – malé mesto ešte viac podčiarkuje kontrast s tým, čo sme práve prešli. Obed chutí ako odmena, cukor aj voda dopĺňajú stratenú energiu.
A potom už len do Sa Pobla na vlak. Po ceste späť sa v hlave prehráva celý deň: od ranného štartu a prázdnych ulíc, až po eufóriu na majáku Cap de Formentor. Dokonalý cyklistický deň – ten typ, ktorý si zapamätáš navždy, pretože kombinoval slobodu, bolesť, krásu a pocit, že presne tu a teraz, si úplne v prítomnosti.
Praktické typy, ak ideš prvý krát na Mallorcu
Ubytovanie a doprava
My sme boli ubytovaní v Palme, v časti Can Pastilla. Autobusy do centra aj späť chodia pravidelne a spoľahlivo. Platba je pohodlná – kartou alebo mobilom pri nástupe, netreba zabudnúť sa pípnuť aj pri výstupe. Taxi sme nepoužili – na letisko sa z Can Pastilla pohodlne dostanete aj pešo, cesta trvá približne 40 minút.
Valldemossa
Prvý deň sme chceli navštíviť Valldemossu. Aj mimo sezóny však platí, že autobusy sa rýchlo zaplnia. My sme sa do prvého autobusu ani nezmestili a čakali hodinu na ďalší. Odporúča sa prísť na zástavu s predstihom.
Požičanie bicyklov
Bicykle sme rezervovali týždeň vopred priamo v časti, kde sme boli ubytovaní. Požičanie karbónu nas na dva dni vyšlo 75 € na osobu.
Vlak do Sa Pobla
Na presun na Cap de Formentor sme využili vlak do Sa Pobla. Vďaka mimo sezóne sme nemali problém s miestami pre bicykle – pohodlne sme sa vošli aj na ceste tam, aj späť. Lístky sa kupujú v automatoch na stanici a cena zahŕňa aj bicykel. Prechádza sa cez turnikety priamo na nástupištie. Cena lístka: 9 € na osobu.
Na Mallorcu vo februári?
