.png)
Každý fanúšik cyklistiky má na svojom zozname snov jedno konkrétne želanie: vidieť veľký etapový pretek naživo. Ideálne taký, počas ktorého uvidí svojho obľúbeného jazdca. Pre mnohých je to nereálny výlet – pre mňa sa z neho stal cieľ, ktorý som si práve odškrtla zo zoznamu.
Letela som do Talianska, aby som si zblízka pozrela legendárne Giro d’Italia. A hoci tomu stále len ťažko verím, suvenír z pretekov visiaci v mojom byte mi to pripomína každý deň. Táto dobrodružná kapitola sa naozaj stala. Naozaj. Pozývam vás na cyklistické príbehy plné emócií, ružových akcentov a momentov, ktoré zostanú v pamäti navždy.
Ako sa to celé začalo?
Všetko sa zrodilo v hlavách mojich kamarátov. Na jeseň 2024 sme po prvýkrát počuli nápad ísť na Giro. Je to jeden z tých mála príbehov, ktorý – parafrázujúc známe meme – vyšiel z grupového chatu do reality. Keď bola zverejnená trasa 108. ročníka pretekov, nebolo už cesty späť. Začali sme vyberať termín, lokalitu a predbežne ladiť plán cesty. A ako vieme, v živote dospelých ľudí je ťažké zosúladiť termíny, a to aj s polročným predstihom.
Napokon sme výlet naplánovali na obdobie od 19. do 24. mája 2025 a našou základňou sa stala Modena – krásne, atmosférické mesto v regióne Emilia-Romagna, výborne situované vzhľadom na vybrané etapy.
Hoci sme chceli vidieť čo najviac, rozhodli sme sa pre dva dni aktívneho fandenia – presne toľko, aby sme nasali atmosféru Gira, ale zároveň mali čas aj na oddych, talianske dolce vita a (v mojom prípade) triatlonové tréningy. Modena sa ukázala ako zaujímavé tréningové miesto. Aj bez bicykla sa mi podarilo absolvovať kvalitné bežecké aj plavecké jednotky.
Etapa 11: Viareggio – Castelnovo ne’ Monti
21. máj 2025
Po krátkej aklimatizácii v slnečnom Taliansku a prvých tréningoch sme sa vybrali na horskú etapu. Pôvodne sme plánovali ísť do vyšších polôh, no počasie (predpovedaný dážď a výrazný chlad) nás presmerovalo nižšie. Naším finálnym cieľom sa stala rýchlostná prémia v oblasti Toano – Cerredolo. Ideálne miesto, kde som mohla po prvýkrát v živote vidieť profesionálny pelotón zblízka.
Po príchode nás privítali zelené kopce a malebné mestečko vyzdobené ružovými balónmi, dresmi a vlajkami. Každý kút pripomínal, že Giro nie je len pretek – je to sviatok, ktorý žije celé Taliansko.
Po krátkej prechádzke sme sa postavili priamo k bráne rýchlostnej prémie. V ruke sme mali telefón s priamym prenosom – chceli sme presne vedieť, kedy jazdci dorazia a koho môžeme očakávať. Ticho mestečka prerušoval zvuk helikoptér, ktoré sa každou minútou približovali. A potom to prišlo… Tímové autá, policajné motorky, médiá… helikoptéry nad hlavami! O pár sekúnd sa zo zákruty vynoril únik. Následne okolo nás prechádzali jednotliví jazdci a grupetto. Keď sme sa už chystali odísť k autu, začuli sme ešte poslednú skupinu, ktorú prenos nezachytil. Bola to krásna bodka – a moment, keď som naživo videla svojho obľúbeného jazdca: Wouta van Aerta. Na chvíľu som si úplne vykríkala hlas, tešiac sa z tohto legendárneho stretnutia. A potom… prach sadol. Miestni sa rozišli domov sledovať finiš etapy a my sme sa, obdivujúc talianske scenérie, vracali späť do Modeny.
Etapa 12: Modena – Viadana
22. máj 2025
Na druhý deň Giro zavítalo priamo do mesta, v ktorom sme bývali. Jazdcov čakala rovinatá etapa s cieľom vo Viadane. Deň sme začali pešou prechádzkou na prezentáciu tímov na hlavnom námestí v Modene. Zblízka sme sledovali jazdcov prichádzajúcich na pódium aj ich prejazd po talianskej dlažbe. Po chvíli v dave sme sa presunuli k trati, aby sme si našli dobré miesto. Keď okolo nás prešiel pelotón, fandili sme Rafałovi Majkovi a ja som očami opäť hľadala Wouta. A áno – podarilo sa.
Po štarte nasledovali naše obľúbené aktivity: voňavá káva, sladká bodka, prechádzka mestom a krátky oddych v apartmáne. No tým to nekončilo. Popoludní sme si pri televízii pozreli priebeh pretekov a následne sme nasadli do áut a vyrazili do Viadany chytiť finiš. Nechýbali ani komplikácie – uzavreté cesty, obchádzky a rýchle rozhodnutia, aby sme o pelotón neprišli. Keď sme konečne našli cestu do mesta, spolu s ďalšími fanúšikmi sme sa zastavili pri kruhovom objazde, ktorým viedla trasa. Bolo tam pestré publikum – vrátane muža v nákladnom aute, ktorý suverénne vyhral súboj o najhlasnejšie povzbudzovanie.
Keď nás jazdci minuli, vyrazili sme pešo smerom k cieľu. Snažili sme sa stihnúť finiš, no rýchlosť pelotónu bola neúprosná. Pár minút pred koncom sme sa zastavili a v pokoji si pozreli záver prenosu. Nad hlavami nám lietali helikoptéry a pred očami sa odohrávala skutočná bitka – etapu vyhral Olav Kooij z tímu Visma | Lease a Bike.
Počas finišu začalo jemne pršať, no aj tak sme pokračovali ďalej. Keď sme dorazili do cieľovej zóny, veľká časť fanúšikov sa už rozchádzala. Pod pódiom pri dekorovaní zostalo len niekoľko desiatok ľudí, čo nás milo prekvapilo. Po ceremoniáli sme si kúpili oficiálny merch Giro, ktorý svojou ružovou farbou vždy vráti myšlienky späť k týmto momentom.
A ak chcete mať kúsok Giro d’Italia aj vy nablízku, pozrite si špeciálnu ponuku Holokolo! Možno práve táto kolekcia bude začiatkom vašej vlastnej cesty do Talianska.
Zhrnutie: Giro je viac než pretek
Po týždni v Taliansku si uvedomujem jednu dôležitú vec – Giro d’Italia nie je len šport. Je to životný štýl. Sviatok, ktorý spája ľudí a pripomína, aká krásna je cyklistika. Stovky kilometrov emócií, všadeprítomná ružová farba a chvíle, ktoré v nás zostanú navždy.
Hoci sme videli len dve etapy 108. ročníka, pre mňa to znamenalo všetko. Bol to začiatok krásneho dobrodružstva, v ktorom by som chcela pokračovať. O rok… opäť Giro? Alebo Tour de France? Máme predsa celý život na zážitky. 🚴♀️💗
