Tenisky alebo tretry?

Okrem rúk, ktoré nám pomáhajú pri riadení bicykla, nie menej významnú úlohu hrajú nohy. Pre čo najväčšiu efektivitu pri šliapaní je potrebné mať na nohách obuv, ktorá nás nebude limitovať. A tak sa naskytá otázka, aký druh obuvi je pre nás ten správny?

TENISKY

Každý, kto sa rozhodne začať s cyklistikou, väčšinou siahne po obyčajných teniskách. Dokonca aj pedále na nových bicykloch sú určené na použitie bežnej športovej obuvi. Šliapanie do pedálov s teniskami je pohodlné a nijako neobmedzuje, preto väčšina ľudí pri nich aj ostane. Na krátke jazdy do obchodu alebo pri dochádzaní do práce len pár kilometrov sú tenisky postačujúcim riešením. No v prípade, že to myslíte s cyklistikou vážne, stojí za zváženie, či je obyčajná športová obuv vhodnou voľbou.

Poloha chodidiel na pedáloch je zanedbateľný aspekt, nad ktorým sa veľa z nás nepozastavuje. A predsa vďaka správnej polohe chodidiel dokážeme ušetriť kopec energie a aj svoje zdravie. Obyčajné ploché pedále nemajú žiadne výbežky, ktoré by nám chodidlo držali zafixované, a tak sa počas jazdy s bežnou športovou obuvou chodidlo často posúva. To môže byť pri dlhých výjazdoch otravné a vyčerpávajúce. Za mokrých podmienok sú väčšinou plastové pedále nebezpečné v tom, že sa nám z nich chodilo dokáže veľmi ľahko zošmyknúť. Ďalším problémom, s ktorým sa určite stretla väčšina z nás, je zaseknutie šnúrok do prevodníka. 

Výhody:

1. komfort
2. žiadna údržba
3. nasadneš a ideš

Nevýhody

1. chodilo sa počas jazdy posúva
2. nebezpečenstvo zošmyknutia v mokrých podmienkach
3. šnúrky v prevodníku

TRETRY

Pre niektorých neznámy pojem, pre iných zase zbytočne vyhodené peniaze. Tretry sú však doplnok, ktorý k cyklistike bezpochyby patrí, ba dokonca pre väčšinu cyklistov predstavujú nevyhnutnú súčasť výbavy. Dokážu zlepšiť pocit z jazdy a zvýšiť bezpečnosť. Základná filozofia tretier je spojiť a zafixovať chodidlo s pedálmi, a tým zabezpečiť čo najefektívnejší prenos sily z nôh do pedálov. Tak, ako aj cyklistika má dve základné vetvy, horskú a cestnú, tak aj tretry môžeme rozdeliť do týchto dvoch kategórií. 

MTB TRETRY

Tretry do terénu sú často nerozoznateľné od bežnej obuvi. Líšia sa však hneď niekoľkými detailmi. Tým najzákladnejším je upínací systém, ktorý pri horských tretrách nazývame SPD. Na spodnej strane tretry sú malé otvory, na ktoré sa namontujú kufre (zarážky) a tie sa následne zacvaknú do pedálov. Kufre pri MTB tretrách sú oproti cestným menšie a väčšinou sú vyrobené z pevného kovu, ktorý zaručuje dlhú životnosť. Horské tretry sú aj o čosi ťažšie ako tie cestné. Pri nečakanej prekážke v lese dokážeme chodilo rýchlo vycvaknúť otočením päty smerom od bicykla. Zo začiatku to chce trochu cviku, no už po pár jazdách to ide automaticky. 

CESTNÉ TRETRY

Pri cestných tretrách sa kladie čo najvyšší dôraz na aerodynamiku a čo najmenšiu váhu. Aj preto môžu byť tretry pre mnohých ľudí nepohodlné. Upínací systém pri cestných tretrách je rozmanitejší a každý výrobca má svoj vlastný s rôznymi odlišnými prvkami. Kufre sú väčšinou plastové a oproti horským sa rýchlejšie opotrebujú. Výhodou cestných tretier je ich lepšia efektivita šliapania a prenosu sily do pedálov. Kufre sú niekoľkonásobne väčšie, čo zaručuje väčšiu plochu spojenia s pedálmi. Cestné tretry sú aj módny doplnok a trh ponúka širokú škálu farebných kombinácii.

Výhody:

1. Lepšie spojenie nôh s bicyklom
2. Efektívnejšie šliapanie
3. Bezpečnosť

Nevýhody

1. Vyššia cena
2. Pri cestných tretrách jemný diskomfort (ktorý ale časom pominie)

Ak by som to mal zhrnúť, tak nad tretrami by nemal váhať nikto, kto to s cyklistikou myslí vážne. Zo začiatku môžeme mať neoprávnený strach z pádu, ktorého sa však nemusí nikto obávať - noha pri páde takmer vždy sama z pedálu vyskočí. Otázka bezpečnosti je pri tretrách často veľká neznáma. Na prvý pohľad sa môže zdať, že taká fixácia s bicyklom predstavuje nebezpečenstvo, ale opak je pravdou. Ak máme na nohách tretry, sme s bicyklom spojení fixne v štyroch bodoch a to nám dodáva lepšiu kontrolu nad bicyklom. Môžem to potvrdiť z vlastnej skúsenosti. Počas jazdy z mierneho kopca som sa obzeral za seba a na krátky moment som stratil rovnováhu, pričom som v plnej rýchlosti vletel do priekopy pri ceste. Ako zázrakom som to ustál bez pádu. Z veľkej časti za to mohli tretry na mojich nohách, vďaka ktorým sa mi noha nezošmykla z pedálu a ja som neskončil dolámaný v priekope.