Na bicykel s príbehom – Brdy II.

Brdy sú pohoria, ktoré ponúka ohromné ​​množstvo kúzelnej prírody a miest, ktoré stoja za to vidieť. Preto som sa rozhodol, že aj v druhom diele série „Na bicykel s príbehom“ vás vezmem do pohoria, tak blízke môjmu domovu a môjmu srdcu. Tentokrát navštívime západnú stranu Brd a ikonické miesta ako Padrťské rybníky, kaštieľ Tri Trubky, či utajovanú vojenskú plochu. Ale nepredbiehajme! Sme v obci Nepomuk, zacvakáme tretru do pedála a vyrážame.

Obec Nepomuk je pre výjazd na dnešný okruh ideálna. Jednak je tu dosť miest na zaparkovanie (pre prípadný príchod autom) a súčasne sa nachádzame v necelých 700 m. n. m, teda nemusíme hneď od štartu šliapať do kopca, ale v kľude sa rozbehnúť takmer po rovine. Naberáme smer Padrťský rybník. Za dedinou míňame ceduľu označujúcu CHKO Brdy a hneď nás obklopí hustý les s príjemným chládkom. Cesta, zatiaľ asfaltová - ľahko stúpa a zhruba po 2 km sa nám na pravej strane zjaví Červený vrch s doteraz prevádzkovaným lomom. Typickú červenú farbu horniny tvorí vysoký podiel železa. Materiál je hojne využívaný na opravy lesných ciest.

Po 200 m odbočujeme doľava a začíname klesať. Celkovo som trasu naplánoval iba spevneným, či ľahkým nespevneným terénom, takže ideálny pre populárny gravel. Ja som dnes osedlal svoj cyklokrosový bicykel, obutý na širšie univerzálne plášte v modrom odtieni. Pekne to letí!

Onedlho sa asfalt mení na panelový povrch a po ďalšom odbočení už sme na šotoline. Trasa nás vedie na čistinu, stále klesá a je nutné starostlivo sledovať stopu a mať bicykel pod kontrolou. Stočíme sa doprava a tu treba spomaliť kvôli niekoľkým korienkom, ale prvý klenot trasy už je blízko. Prechádzame lávku a zrazu sa vyhupneme na širokú hrádza. Práve sme medzi Hornejším a Dolejším Padrťským rybníkom. Podvečerné slnko svieti a rozľahlá plocha vôd nám evokuje pocit prímorského brehu.

Na konci hrádze pred nami vyvstane lesná drevenica, pekná, udržiavaná. Točíme doprava a po striedavých úsekoch po asfalte a dlažbe pokračujeme pod dopadovú plochu Padrť. Rybníky aj dopadová plocha nesú názov po zaniknutej dedinu Padrť, ktorá bola vysťahovaná (rovnako ako napr. Predná a Zadná Zabehnutá) kvôli zabráneniu priestoru československou armádou. Ťažko povedať, koľko tankov a obrnených vozidiel prešlo tieto mačacie hlavy. Šťastie, že vojsko tento priestor opustilo a teraz je CHKO Brdy prístupný všetkým. Samozrejme iba na vyznačených cestách.

Trasa sa aj ďalej mierne klesá, čo trochu predpovedá fakt, že nás bude čakať aj stúpanie. Zatiaľ si ale užívame širokú a pohodlnú cestu, ktorá nás dovedie k ďalšiemu klenotu trasy. Lovecký kaštieľ Tri Rúrky. Ten si svojho času veľmi obľúbil aj prezident Tomáš Garrique Masaryk, ktorý tu často býval a objekt ešte v deväťdesiatych rokoch slúžil predstaviteľom armády a vlády. Teraz je po rekonštrukcii a novo sa tu otvoril Dom prírody Brd, ktorý predstavuje stálu vnútornú expozíciu, ktorá vznikla v spolupráci s Agentúrou ochrany prírody a krajiny a Múzeom Stredných Brd. Expozícia je zameraná na unikátnu prírodu i najzaujímavejšie turistické ciele a je možné ho v otváracej dobe navštíviť.

To, že je toto miesto kúzelné, len potvrdzuje malá vodná nádrž s bývalou vodnou elektrárňou naproti. Tu steká Trojtrubecký potok s riečkou Klabavou. Je ideálny čas doplniť energiu, pretože teraz začneme zdolávať výškové metre.

Asfaltová cesta stúpa zatiaľ pozvoľne a príjemne. Zhruba 2 km od loveckého kaštieľa nás po ľavej ruke možno trochu prekvapí zamknutá brána a priestor obohnaný plotom. Oficiálne zdroje vám povedia iba to, že sa jedná o vojenský objekt pod správou Armády SR. Čo ale skutočne táto plocha ukrýva? To je stále pod rúškom tajomstva. Údajne je za bežným plotom z pletiva o kus ďalej ešte ďalší, s ostnatým drôtom. Niekto tvrdí, že sú tu už dávno opustené kryty pre bývalých vedúcich predstaviteľov ČSSR z čias socializmu, iní zase tvrdia, že môže ísť o sklad zbraní, či dokonca tajnú podzemnú budovu s rozlohou bytového domu, akurát v podzemí. My to pravdepodobne nezistíme, a tak pokračujeme ďalej.

Trasa sa mení na šotolinu a na computeri nabiehajú sklony okolo 10 %. Slniečko ale má úžasnú moc, a tak šliapanie do kopca len umocňuje nádherný pocit septembrového podvečera. Hoci Brdy prešli pred pár rokmi silnú podkôrnikovú kalamitu a kvôli výrubu a ťažbe dreva vzniklo mnoho čistín, tak sa teraz všetko vracia do „normálu“. Plochy sa zelenajú a na mnohých miestach, ktoré predtým obklopovali stromy, sa zrazu zjavujú krásne otvorené scenérie.

Posledných pár stoviek metrov už trošku bolí. Ale najvyšší bod trasy už je nadohľad. Vrchol Praha s typickým meteoradarom. Prechádzame horizont a čaká nás už iba zhruba 4 km klesania do miesta výjazdu.

Po vrstevnici sa nám ešte na južnej strane otvorí výhľad do údolia mesta Rožmitál. Pri dobrej viditeľnosti je možné v diaľke uvidieť aj Jadrovú elektráreň Temelín.

Potom už len asfaltový zjazd do Nepomuku a sme na parkovisku. Necelých 30 km rozhodne stálo za to. Pre inšpiráciu záznam trasy: https://connect.garmin.com/modern/activity/20463967882 Určite sa neboj a trasu vyskúšaj. A keď tak napíš, ako sa išlo.

Kolu zdar!