Jeden bicykel je na veľké dobrodružstvá sám - Cyklistika ako skvelá podpora partnerského vzťahu

Jeden bicykel je na veľké dobrodružstvá sám - Cyklistika ako skvelá podpora partnerského vzťahu>

Prečo sa cyklistike často hovorí individuálny šport? Možno je to práve preto, že človek si dokáže užiť, urobiť radosť zo športu sám. Niekedy však nejde len o výkon, spálené kalórie a najazdené kilometre. Občas je dôležité túto radosť zo športu zdieľať s niekým ďalším.  Najlepšie je tráviť voľný čas a užívať si svoj obľúbený šport so svojim partnerom/partnerkou.

Moja osobná cesta k cyklistike viedla hlavne skrz vzťah, keďže som nemal žiadne auto alebo iný motorový dopravný prostriedok, musel som si cestou na rande „zamakať“ na svojom dvojkolesovom kamošovi. Som typickým príkladom kľukatej cesty k cyklistike. Začínal som na starom malom bicykli, na ktorom som chodil len do obchodu. Myslím, že už vtedy sa ukazoval skutočný dôkaz lásky, keď som to s malým, neopruženým bicyklom zvládol po poľnej ceste celkovo 15 km. Postupne som presedlal na lepší a lepší bicykel až som pričuchol k cestnej cyklistike pri ktorej som zostal.  

Jazdil som častokrát sám, veď chcel som hlavne jazdiť, ale prišiel som na to, že aj jazda v dvojici má svoje čaro. Ak má človek už aj priateľku, s ktorou chce tráviť viac a viac času začne spájať jedno s druhým. Postupne boli moje cesty samotára menej časté a pridala sa ku mne moja priateľka. Dá sa povedať, že aj ona mi začala ukazovať trasy, miesta ktoré som nikdy predtým nevidel, na ktorých som nikdy predtým nebol . 

Ako vyzerá taký bežný výlet vo dvojici? Vyšľapeme na cieľové miesto, urobíme si fotku, zavesíme ju na sociálne siete a čakáme na pochvalné komentáre. Ako skutoční športovci viete, že to nie je stále také jednoduché. Na krásnych romantických fotkách nie je vidieť tú drinu, ktorá bola súčasťou cesty. Nie je to stále taká romantická idylka.  Aj my sme si zažili náročnejšie športové výkony, ktoré neraz sprevádzali aj slzy únavy. Častokrát sa človek aj napriek spoločnosti ponorí do svojich myšlienok. Vtedy nastupuje na rad tolerancia a akceptovanie, že partner potrebuje náročnejšie situácie zvládnuť sám. Inokedy prichádza na rad podpora, ktorú si páry navzájom odovzdávajú. To sú situácie, ktoré fotky zverejnené na sociálnych sieťach nezachytia. 

Myslím, že aj šport dáva dostatok priestoru pre vzájomné spoznávanie sa partnerov.
Nie stále vedú trasy iba dole z kopca. Počas tých ťažších chvíľ  sa nám ukážu tie skutočné stánky toho druhého. Krásne sa môžu ukázať slabšie stránky ako nedočkavosť, výbušnosť, slabé odhodlanie ale aj tie pozitívne stránky, ktoré prispejú k dobrému pocitu z toho druhého a túžbe ešte viac tráviť čas spoločne. Ukáže sa aj, či má partner/partnerka dostatok odvahy pri technicky náročných a rýchlych MTB zjazdoch alebo rýchlych zjazdoch na ceste. Taktiež vzájomne zisťujú vytrvalosť či trpezlivosť pri rozložení síl v stúpaniach. 

Preto by som odporučil, ak si chcete vyskúšať svojho nastavujúceho/nastavujúcu vezmite ho na náročnejšiu dobrodružnejšiu jazdu, kde si ho dokonale otestujete v každej situácií. Môže vás prekvapiť nadšenie aj zo zlého počasia, hnevu zo stáleho stúpania, netrpezlivosti konca alebo technických znalostí o jednotlivých častiach bicykla ako napríklad prehadzovanie radenia, či kadencia šľapania :D 

Najväčším bonusom pri trávení voľného času športom sú nezabudnuteľné zážitky. Či sú to veselé chvíle v spoločnosti druhého alebo novo objavené miesta. Osobne vidím neobmedzené možnosti spoznávania nových miest, monumentov. Cyklistika môže to byť aj veľmi dobrý prostriedok, spôsob na spríjemnenie letnej dovolenky. Dovolenka sa tak stane zaujímavejšou, dynamickejšou, kedy sa obmedzuje dovolenkový sterotyp a umožňuje užiť si ju naplno.

Čo mi dalo spoločné športovanie? Viackrát by som sa v tri štvrtine cesty otočil. Dôvodom bolo buď vyčerpanie, alebo nie celkom komfortné poveternostné podmienky. Vtedy som zistil, že človeka poháňa vpred aj prítomnosť a energia toho druhého. Keď som sa rovnakú otázku opýtal už mojej manželky, odpovedala mi, že na mnohé miesta by sa nedostala, keby som ju psychicky nepotiahol až do cieľa. Paradoxne, ona mi ukázala čaro športu, ja som posunul jej športové limity. Tomu ja hovorím vzájomné dopĺňanie sa. Teraz už len dúfame, že nadšenie zo spoločného športovania zdedí aj naše dieťa ? 

Veríte na lásku na prvý pohľad? Ja verím na určité očarenie, ale skutočná láska príde časom. Myslím, že s cyklistikou je to úplne rovnako.