.png)
Keď som si predstavovala svoj prvý triatlonový kemp v Španielsku, videla som pred očami slnkom vyhriate horské serpentíny, cyklistické opálenie a výhľady, ktoré som už toľkokrát obdivovala na Instagrame. Tentokrát sa však realita rozhodla pridať tejto vízii trochu „dramatizmu“ – Španielsko nás privítalo… dažďom. Niekedy len jemným, inokedy prudkým lejakom, ktorý si vyžadoval zastávku v miestnej kaviarni a objatie horúceho hrnčeka čaju. Ľutujem to? Práve naopak! Bol to jeden z najlepších výjazdov v mojom živote. Čo sa mi podarilo vidieť, aké trasy zdolať a čo zažiť? Užite si moje cyklistické príbehy, ale pozor – budete potrebovať pršiplášť!
Rozcvičkové „dobré ráno“ – Pego
Prvá jazda po španielskom asfalte má vždy výnimočnú príchuť! Po prevzatí bicyklov a vášnivej debate „čo si obliecť?“ sme sa nasledujúce ráno vybrali smerom do mesta Pego. Trasa bola celkom pokojná, asfalt dokonalý a cestou sme míňali pomarančové háje a zahmlené hory, ktoré vyzerali, akoby ešte nevypili rannú kávu.
V Pego sme natrafili na otvorenú kaviareň (jednu z mála). Sadli sme si za stôl s mokrými vložkami v kraťasoch, ale šťastní, pretože sme si objednali bon bon a teplý jablkový koláč. Po krátkej prestávke sme pokračovali späť do hotela a cestou na chvíľu vykuklo slnko! Pripomenulo nám, že aj v horších chvíľach sa objavia okamihy radosti.
Deň sme zakončili aj bežeckým tréningom na promenáde.
Castell de Castells – dobrodružstvo (doslova) pod oblakmi
Druhý deň nás čakalo väčšie dobrodružstvo než len ľahký kopec po kávu – Castell de Castells. S každým kilometrom bol kraj čoraz drsnejší a krajší a trasa očarovala dlhšími zjazdmi. Žiaľ, počasie malo iné plány a keď sme sa priblížili k cieľu, obloha nám ukázala svoju pravú tvár.
Zastavili sme sa v cestnej kaviarni, kde nás čakal tvarohový koláč s jahodovou polevou, bon bon a harmančekový čaj – kombinácia, ktorá mala zachrániť morálku. Krátko nato dorazila iná skupina, ktorá zjazdila z hôr počas lejaku. Moja skupina sa rozhodla vrátiť do hotela. Cestou späť som sa sama pre seba smiala, že aj tak je „krásne“, hoci na nás nezostala ani nitka suchá. Aj keď som mala v topánkach vodu, bola som vďačná, že som si (ako takmer vždy) dala návleky na tretry – nohy mi nezamrzli a necítila som až taký diskomfort.
Ďalšia skupina sa ten deň vybrala na Val d’Ebo. Z rozprávania viem, že je to krásna a malebná trasa s dlhými stúpaniami, no výhľady im zakryla hustá hmla. Napriek tomu dorazili do cieľa.
Regeneračná Xàbia
Po dvoch daždivých dňoch prišiel čas na pokojnejší výjazd. Namierili sme si to do Xàbie – mestečka, ktoré ma úplne očarilo. Zjazd do mesta bol čistá radosť a s každou zákrutou sa objavovali prvé domčeky.
Pokračovali sme popri pobreží, sledujúc rozbúrené more. Na konci nás čakala malá kaviareň s lahodnými sladkosťami a kávou. Aby sme sa tam však dostali, museli sme zdolať jeden z najstrmších kopcov kempu. Pre mňa asi najťažší zážitok celého výjazdu. Ale druhýkrát som už vedela, že to zvládnem – a to bolo veľmi motivujúce.
V ten deň nás čakal aj plavecký tréning, ktorý sa takmer neuskutočnil kvôli… červenému alarmu pre silné zrážky a povodne v Španielsku. Napokon sa nám podarilo ísť do iného bazéna mimo mesta, ktorý bol našťastie otvorený.
Coll de Rates – hmlisté kráľovstvo
Prišiel deň, na ktorý som sa najviac tešila, no zároveň sa ho trochu obávala – Coll de Rates. Počasie nás strašilo od začiatku kempu, no nevzdali sme to. Po príbehoch tých, ktorí už tento kopec zdolali, som čakala najhoršie – preto som si nastavila tempo vo vlastných možnostiach, bez vysokého tepu. Na moje prekvapenie ma čakal dlhý, rovnomerný a pokojný výstup – technicky zvládnuteľný, ale tie výhľady… s každou minútou to bolo čarovnejšie. Hmla jemne zahalila cestu, znížila viditeľnosť. Bola som tam len ja, bicykel a môj dych.
Čakala som moment váhania, ale… zvládla som to! Vyšľapala som až na vrchol, dokonca o kúsok ďalej, aby som si odfajkla segment na Strave. Hore ma však nečakal výhľad, ktorý všetci poznajú – len biela perina rozliata po štítoch. Bolo v tom niečo výnimočné.
Vedela som, že moja hlava je pripravená na zjazdy, a veľmi som sa na ne tešila. No keď sme sa zo štítu spustili, z hmly sa náhle vynoril lejak. Napriek podmienkam však všetci bezpečne dorazili do cieľovej kaviarne Blanca Bikes. Dali sme si višňový koláč, ktorý si zapamätám do konca života. Nechýbali ani lokálne suveníry – v mojom prípade tričko a káva Coll de Rates. Tento set sa so mnou vrátil až do Poľska!
Triatlonový akcent – stúpania k majáku Cap de Sant Antoni
Ďalší deň nás čakala obľúbená časť triatlonistov – „brick“ tréning. Tentoraz spočíval v niekoľkých stúpaniach na Cap de Sant Antoni a následnom behu po promenáde. Každé stúpanie trvalo dlhé minúty, ale tie výhľady… čisté kino! Úplne sa oplatilo pretrpieť túto časť tréningu, aby sme si potom mohli sadnúť na múrik pri pláži a počúvať šum mora. Po odtrénovaní nás privítalo krásne slnko a bezoblačné nebo. Konečne sme sa mohli aj opáliť!
Po zakladnom tréningu a krátkom odpočinku sme zamierili na bazén. Tentoraz to bolo náročnejšie – telo už cítilo objem a intenzitu tréningov.
Granadella – finále kempu nad malebnou zátokou
Grande finale! Posledný deň sme mali jasný cieľ – Granadella. Hoci nám počasie neprialo, zátoka vyzerala ako z rozprávky. Malá pláž, skalnaté útesy, šum vetra a pokoj… Keď sme sa dostatočne nabažili výhľadu, čakal nás kľukatý výšľap medzi zeleňou. V ten deň som neverila, že je to už koniec kempu. Že sme to všetko dokázali práve v takýchto podmienkach.
Zhrnutie – Španielsko v daždi je tiež krásne
Tento kemp mi ukázal, že netreba mať ideálne podmienky, aby vznikli magické spomienky. Niekedy sú to práve daždivé rána, premoknuté kraťasy a hmla na vrchole, čo v nás zostane dlhšie než spaľujúce slnko.
Bon bon po 80 km v daždi naozaj chutí lepšie. A sprcha s teplou klímou po takom dni je čistý luxus. Ak rozmýšľaš, či sa oplatí ísť na kemp do Španielska na jar – určite choď! V 99 % prípadov ti počasie vyjde, a ak sa trafíš do toho 1 %, trasy, atmosféra a energia ti vystačia na celú sezónu.
Ak potrebuješ viac praktických tipov, ako si zbaliť kufor na kemp, pozri si môj článok „Čo si zbaliť na cyklistický kemp do Španielska“ a potom si začni tvoriť vlastné sny a príbehy! Ak som to zvládla ja, zvládneš to aj ty! Počas týždňa som odtrénovala rekordný objem – 20 hodín!
PS: Ďakujem môjmu trénerovi @coach.bizon, ktorý náš kemp zorganizoval a nenechal sa odradiť dažďom! Keby som sa mala rozhodnúť znova, letenku do Španielska kupujem bez zaváhania!
