Na bicykel s príbehom – južné Brdy

Často si hovorím, aké je skvelé, že miesto, kde žijem, je obklopené tak krásnou prírodou, lesmi, kopcami... A hoci pohoria Brdy nie sú až tak vyhľadávanou výletnou destináciou, ako napríklad Šumava či Krkonoše, tak verím, že majú čo ponúknuť a dajú sa tu objaviť zaujímavé a tajuplné miesta. Pár z nich si dnes ukážeme počas našej prechádzky po najjužnejšej časti Brd. Máte chuť sa nechať inšpirovať? Tak sadáme na bicykel, pozor, vyrážame!

Jazdu začíname v Rožmitále pod Třemšínom a mierime smerom na juh, von z mesta. Cesta začína stúpať, míňame značku koniec mesta av diaľke už vidíme husto zalesnený horský hrebeň. Mierne stúpanie, zatiaľ asfaltové nás privádzajú k objektu bývalých kasární, ktoré v roku 2003 opustili poslední vojaci. Pozdĺž obvodového plotu cesta stále mierne stúpa, ale ide sa príjemne a otvorený priestor zvádza na pozorovanie údolia mesta, za ktorým sa na protiľahlých severozápadných svahoch derú do výšky vrcholy Praha a Malý Tok. Onedlho nás obklopia ihličnany a po spevnenej ceste pokračujeme až do Voltuša. Po odbočke doľava sme už na plnohodnotnej lesnej ceste a začíname pociťovať trochu strmší výjazd. Inu, sme v horách :-) Prvá zastávka sa však už blíži. Obklopuje nás hustý les, šliapeme do vrchu s vyššou kadenciou, ideme po mäkkom ihličí. Našu techniku ​​občas preverí nejaký koreň, ale to nás neodradí. Sme tu - Mohyla Jakuba Jána Rybu. Hudobný skladateľ (autor diela „Hej mistře…“), pedagóg a jedna z najvýznamnejších miestnych osobností, práve tu ukončil svoje životné putovanie. My našťastie nekončíme a pokračujeme ďalej.

Vystúpime ešte zhruba 40 výškových metrov a dostávame sa na vyhliadku „Nad Voltuší“. Odtiaľ máme celý Rožmitál pod Třemšínom ako na dlani. Vidieť je aj 20 km vzdialená Příbram. My sa ale nezdržiavame a „upaľujeme“ ďalej, čaká nás toho ešte veľa.

Mierny zjazd a potom dlhý, celkom rovný úsek peknej lesnej cesty, na ktorej jazda pekne ubieha. Les vonia hubami - asi už začínajú rásť. Krátke stúpanie a potom klesanie. Smreky okolo hustnú a mierne znižujú viditeľnosť, keď tu sa pred nami objaví čistina. Socha Panny Márie Březnickej, ktorú komunistický režim označoval hrozivo ako „Železná panna.“ Veľké šťastie, že táto pamiatka prežila až do dnešných dní.

Pokojnou klesajúcou šotolinou pokračujeme ďalej až na asfaltku. Odbočujeme doprava a objavíme sa na križovatke „Na Dedku“. Prejdeme hlavnú cestu, po ktorej v máji 1945 americké vojsko postupovalo na Prahu a prišlo až do Rožmitálu. Avšak s ohľadom na dohodu s Červenou armádou a demarkačnú líniu, sa Američania museli stiahnuť späť do Lnár. Boje 2. svetovej vojny tu aspoň pripomína pomník padlým partizánom.

Po ľavici uvidíme novopostavenú základňu rožmitálskych skautov. Tá pôvodná pred pár rokmi zhorela a zásluho skautov, dobrovoľníkov a darcov sa podarilo dokončiť nové stavanie.