.png)
Na jar som sa rozhodol pre niečo, čo som nosil v hlave od jesene: vyraziť na bicykli z Bratislavy až do Talianska – sám, so stanom, a s Gizou (našim psom) vo vozíku. Trasa viedla cez Rakúsko, Taliansko, Slovinsko a znova Taliansko až do Trieste. Osem dní, stovky kilometrov, výzvy, ticho, výhľady a osobná sloboda.
Trasa v skratke
Bratislava – Donnerskirchen – Gloggnitz – Knittelfeld – Klagenfurt – Villach – Bovec – Cividale del Friuli – Trieste
Dĺžka: cca 600 km
Trvanie: 8 dní
Výbava: bicykel, stan, vozík pre psa
Cestovanie so psom
Pes bol celý čas vo vozíku, ktorý som mal pripojený za bicyklom. Na niektorých úsekoch mi pripadal ako pasažier v prvej triede – inde som ho potichu preklínal, keď som ťahal do kopcov. Časté pauzy boli samozrejmosťou kvôli pitnému režimu a aby sa aj trošku prebehol. Ale pravdou je, že to bol môj najlepší parťák :)
Deň po dni
Deň 1 – Bratislava → Donnerskirchen
Odštartoval som z Bratislavy plný očakávania a s veľkým rešpektom. Predo mnou krásne slnečno, za mnou mraky ako pred koncom sveta. Ale vyšlo to v suchu a cez Gattendorf, popri Neusiedl See som sa dostal do do kempu v Donnerskirchene, kde som mal v pláne stráviť prvú noc. Prvé kilometre boli o naladení sa – zvykani si na vozík za sebou a váhu batožiny. Všetko šlapalo ako hodinky a neskutočne som si užíval, že je to konečne tu. Krásne vinice, vínne pivnice na každom kroku. Jednoducho eufória. Večer som rozložil stan a už len pohoda.
Deň 2 – Donnerskirchen → Gloggnitz
Rakúsko je cyklistický raj. Pokojné cesty, upravené cyklotrasy, dediny ako z katalógu. Opäť nádhera. Ale prišli aj ťažšie chvíle a to v podobe neustáleho stúpania a klesania ... ako na húsenkovej dráhe. Začal som mať toho plné zuby no nejaký návrat, alebo skončiť to neprichádzal do úvahy. Druhú noc som si dal ubytko v meste Gloggnitz. Dorazil som úplne KO, ale spokojný že som to zvládol. Večer som si uvedomil, že iné je plánovať a iné to žiť :) Precenil som sa. Váha bicykla, batožiny, vozíka so psom bola cca 47kg a aj menšie stúpanie bolo zaberák. Čo ďalej som si nechal na ráno.
Deň 3 – Donnerskirchen → Knittelfeld
Ráno som sa zobudil presne tak ako som nechcel. Rozbitý. Na tento deň som mal na pláne 85km a prechod lyžiarskym strediskom Semmering. V tomto momente to bolo pre mňa nereálne. Dal som si teda deň pauzu od bicykla a keďže som musel dodržať naplánovaných 8 dní zvolil som vlak. Presunul som sa do Knittelfeldu. Po ceste na ubytko som sa stavil v miestnych potravinách a doplnil zásoby. Potom už len oddych a kompletné preplánovanie trasy.
Deň 4 – Knittelfeld → Klagenfurt → Villach
Nový deň, nový človek :) Tento deň som dal pol na pol. Z Knittelfeldu do Klagenfurtu som sa ešte zviezol vlakom, keďže som zhodnotil že trasa je znova ako húsenková dráha a nechcel som sa úplne vyšťaviť ako druhý deň. Urobil som správne. Vystúpil som v Klagenfurte a predo mnou nádhera v podobe Wörthersee. Prešiel som pozdĺž celého jazera. Brutálna cyklotrasa, krásne výhľady, oddychové miesta, móla. Pri jednom móle som sa zastavil, vytiahol plynový varič a koťogo ... nikde som si tak kávu ešte nevychutnal. TOP. Jazero je známe aj tradičnými VW tuning zrazmi a ja som práve jeden trafil. Všade okolo custom VW. Pecka. Popoludní som dorazil do kempu pri meste Villach. Rozložil som stan a predebatoval som večer s nemeckým párom, ktorý šiel známu cyklotrasu Alpe Adria (na tú sa chystám o rok :) ) ... dobrúúú
Deň 5 – Villach → Bovec
Je ráno a ja som fresh. Sedím pri stane s kávou a premýšlam čo ma čaká. Najťažší deň. Najväčšie stúpanie, najstrmšie klesanie. No proste masaker. Vyrazil som s vedomím, že môžem ísť na doraz keďže v Bovci som mal v pláne ostať jeden deň. Opäť krásne cyklotrasy, výhľady, scenérie. Koniec Rakúska a ja prechádzam hranicami do Talianska WOW. Stále samé superlatívy. Jednoducho nádhera. Popri rieke sa dostávam k jazeru Rio Lago. Tu začína pekelné stúpanie. Posledných 5km som musel bicykel tlačiť ale som hore a daľšie hranice. Tentokrát Taliansko-Slovinské WOW. Zjazd ... čo ti poviem ... zhoreli mi brzdy :))) Som v Bovci a rozkladám stan pri českých motorkároch. Toto bol najnáročnejší deň ale zároveň najkrajší. Aj preto lebo som bol v jeden deň v troch štátoch.
Deň 6 – Bovec
Dnes ostávam v Bovci. Oddych, káva, reštika. Proste chill. No a byť v Bovci a neísť pozrieť rieku Soča to ako keby si v Bovci ani nebol.
Deň 7 – Bovec → Cividale del Friuli
Lúčim sa s Bovcom a idem ďalej. Pohodové klesanie celou trasou cez hranice opäť v Taliansku. Táto časť nebola ničím výnimočná okrem už tradičných krásnych výhľadov. Už som si zvykol :) No potom som sa dostal do mesta Cividale del Friuli a padla mi sánka. Nádherné talianske mestečko kde do historického centra vchádzaš cez vysokánsky most ponad krásnu tyrkysovú rieku Natisone. Brutal. Kemp mám neďaleko tak na chvílku sadám na lavičku a len pozerám a nechápem z tej krásy. Cestou do kempu stojim ešte v potravinách doplniť posledné zásoby. Som v kempe ... sám, nikde nikoho :)
Deň 8 – Cividale del Friuli → Trieste
Posledný deň. Smútok z toho, že to celé končí, no zároveň radosť že sa to podarí. Lúčim sa s týmto krásnym mestom a idem ďalej. Po asi 60tich km vidím more ... YESSS ... po ďalších pár km zjazd k mestu, kamenné ulice, pamiatky, prístav. Unavený ale štastný. JE TO TAAAAAAAM
Hodnotenie výbavy po 8 dňoch
Neviem či by som niečo menil aj napriek tej váhe ktorú som vliekol. Nič mi nechýbalo. S ničím som nemal problém. Nemám pocit že by som mal niečo naviac, asi len cyklonohavice. Mal som so sebou troje ale najpohodlnejšie som sa cítil v Novel Pro od Holokolo tak tie by mi úplne stačili. Bolo pre mňa veľmi podstatné mať pohodlné nohavice, keďže som väčšinu dňa strávil v sedle. Práve tieto splnili to čo som potreboval, čiže o nich ani nevedieť. Pohodlná vložka a materiál ako moja druhá koža. Dokonca aj po tripe vyzerajú ako keby som ich ani nenosil.
8 dní, stovky kilometrov, stovky zážitkov. Cesta, na ktorú nikdy nezabudnem – aj vďaka vernému psovi, kvalitnému výstroju a vlastnému rozhodnutiu ísť.
Ak rozmýšľaš nad podobnou trasou – neboj sa. Sadni na bicykel, zober si stan, minimalistické vybavenie... a možno aj nohavice Holokolo. Svet čaká :)
